Nový prístup k vzdelávaniu znamená, že žiaci by mali mať možnosť využívať informačné a komunikačné technológie vo všetkých predmetoch, vo všetkých ročníkoch a vo všetkých druhoch škôl. Využívanie informačné a komunikačné technológie má byť zmysluplné, primerané intelektovým a fyzickým schopnostiam žiakov a študentov.         Úloha učiteľa aj pri používaní informačné a komunikačné technológie zostáva kľúčová, plní najmä úlohu facilitátora, t.j. toho, kto učenie uľahčuje, moderátora, t.j. toho, kto učenie riadi, nezastupiteľnú pozíciu má jeho skúsenostná zložka. Aj keď veľa žiakov zvládne obsluhu počítača rýchlejšie ako učitelia, nevedia sami získať tie kompetencie, ktoré potrebujú pre život a osobnostný rast. Vzdelávací proces v informačnej spoločnosti neznamená automatizáciu vzdelávacieho procesu prostredníctvom počítača bez realizátorov vzdelávania ako to predstavovali kybernetické modely 60-tych a 70-tych rokov. Žiak bude aj v budúcnosti potrebovať motiváciu k štúdiu, radu ako pri štúdiu postupovať a kontakt s inými ľuďmi.

   Technológie nenahradia učiteľa, ale zásadne zmenia jeho úlohu. Cieľom procesu by mala byť optimalizácia vzťahu a väzieb žiak/študent – učiteľ – technológie vzdelávania. Dnešnou požiadavkou na učiteľa aj neinformatických predmetov nie sú už len zručnosti v oblasti základných obslužných činností informačné a komunikačné technológie (t.j. ako prostriedku), učiteľ musí porozumieť a poznať možnosti informačné a komunikačné technológie v pedagogickom procese, dnešné požiadavky sa teda posúvajú do kompetencií v oblasti informatizácie ako procesu. Tieto kompetencie musí získavať každý učiteľ už počas vlastného štúdia na vysokej škole, pričom je nevyhnutné podporovať ich celoživotné vzdelávanie aj v tejto oblasti ako súčasti systému kariéroveho rastu. Na podporu tohto cieľa vypísalo MŠ SR v súlade s metodikou rozpisu prostriedkov štátneho rozpočtu vysokým školám od roku 2001 do roku 2006 usmernenie k podávaniu rozvojových projektov v oblasti informačných technológií. Na prekonanie súčasného, v porovnaní s rozvinutými krajinami neuspokojivého stavu je ale potrebná zásadná systémová zmena. Do budúcnosti táto požiadavka predstavuje kritické miesto v mnohých smeroch (potreba systémovej zmeny, súvis s reformou školstva a príslušným legislatívnym rámcom, organizačné zabezpečenie, časové rozloženie, prioritizácia požiadaviek a pod.).
    Rozvoj informačných technológií sa v poslednom období uskutočňuje v dvoch smeroch: pokračuje rozvoj internetizácie, tvorba a využívanie web stránok a internetových portálov a v rámci organizácií sa čoraz viac rozvíja využívanie vnútornej siete - intranetizácia. Aby sa tento proces uskutočňoval na úrovni porovnateľnej s rozvinutými krajinami, podporuje MŠ SR budovanie a rozvoj akademickej dátovej siete SANET, rozvojový projekt virtuálnej sieťovej kolaborácie prostredníctvom systému VRVS a centrálny nákup databázových systémov akademických knižníc. Ako príklad spolupráce štátneho a súkromného sektora možno uviesť zmluvný vzťah pre Sieťový akademický program spoločnosti Cisco Systems (Cisco Networking Academy Program, CNAP) a multilicenčnú zmluvu Microsoft Campus Agreement. Na podporu rozvoja informatizácie na základných, stredných a vysokých školách podpísalo MŠ SR Memorandum o porozumení s firmou Microsoft.
    Na úrovni regionálneho, ale aj vysokého školstva je situácia oblasti informatizácie a využívania informačné a komunikačné technológie nevyvážená, čiastočne i kritická. Na jednej strane sú informačné a komunikačné technológie a videokonferečnými systémami kvalitne vybavené inovatívne školy, a na druhej strane je nutné konštatovať nepriaznivú situáciu v počte žiakov základnej školy na jeden počítač používaný v pedagogickom procese (18,8 : 1), študentov strednej školy (10 : 1) a študentov vysokej školy (11,5 : 1). Na základných školách sa vzdeláva vyše 537 000 žiakov, z nich viac ako 335 000 (62 %) používa PC nejakou formou v pedagogickom procese, na stredných školách študuje vyše 317 000 študentov z nich viac ako 260 000 (82 %) používa PC v pedagogickom procese, na verejných vysokých školách študuje v akademickom roku 2006/2007 viac ako 191 000 študentov, na súkromných vysokých školách viac ako 8000 študentov. Z nich viac ako 147 000 (74 %) používa PC nejakou formou v pedagogickom procese. Hoci údaje o komplexnosti štatistických údajov sa menia, uvedené percentuálne podiely sú alarmujúco nízke. Ďalším kritickým miestom je neúplné, nedostatočné pripojenie s výhľadovo nie optimálnymi parametrami (ISDN, 128 kbps – cca 37 % pripojených škôl), vysokorýchlostné širokopásmové (aDSL, 1536/256 kbps – cca 63 % pripojených škôl) a vzhľadom na veľkosť klienta pomerne drahé internetové pripojenie (napr. za pripojenie, služby s tým súvisiace a za projekty prostredníctvom projektu INFOVEK je výška ročnej platby za ne a paušálnej platby pre pripojenie cca 45 000 PC na internet na cca 2 400 základných a cca 800 stredných školách vo výške 132 mil. Sk) i neprítomnosť pripojenia na cca 100 základných a cca 50 stredných školách rôznych typov (pohyb v zriaďovaní, rušení a združovaní škôl). Súčasná situácia v prenosovej rýchlosti pripojenia väčšiny škôl do dátovej siete nemá požadované parametre potrebné pre budúcu modernú interaktívnu výučbu. Z viac ako 3 100 základných a stredných škôl všetkých typov takéto parametre spĺňa len asi 5 % škôl.

(úryvok z Koncepcia informatiky a informatizácie školstva, Ministerstvo školstva SR Schválená na 2. GP MŠ SR dňa 27. februára 2007)